V myslavskom kultúrnom dome v Košiciach sa uskutočnil už desiaty, teda na metalovú akciu aj jubilejný Without Shame Festival. Práve aj vďaka tomuto faktu si organizátor, čo sa obsadenia týka, pripravil skutočné metalové lahôdky. Samozrejme najväčším "ťahákom" festu bola talianska, dá sa povedať kultová kapela Sadist, ktorá túto akciu poctila dokonca tým, že to bolo ich jediné a žiaľ aj posledné vystúpenie, keďže kapela sa rozhodla ukončiť svoju činnosť. No ostatné kapely nijako nezaostávali a myslím, že všetky sú v povedomí našich fanúšikov zapísané veľmi pozitívne, takže obsadenie koncertu bolo určite jedno z najlepších, ak vôbec nie najlepšie v histórii tunajších festivalov. Akcia sa začala ako je už zvykom v Myslave len s malým oneskorením a to len polhodinu po stanovenom začiatku, čiže o 16.00.

Myslavskí zvukári sú už zabehaní a tak aj prvá kapela Erytrosy nemala žiadne problémy so zvukom a mohla odpáliť svoj brutálny set. Domáci už túto kapelu dobre poznajú a tak sme všetci vedeli, že sa máme tešiť na poriadnu dávku brutálneho no popritom technického a našľapaného death-metalu. Erytrosy to samozrejme potvrdili. Hoci boli ako prví dokázali do sály prilákať na začiatok koncertu slušné množstvo ľudí. Aj keď sa nekonal žiadny stage-diving a publikum bolo skôr statické, kapele sa dostalo slušného aplauzu za slušný a brutálny výkon. Aj keď ako som už spomínal sa Erytrosy venujú tým naextrémnejším vodám death metalu, ich hra je veľmi zrozumiteľná, technická a energická rozhodne sa nejedná len o nejaké bezhlavé mlátenie do nástrojov ako to je u niektorých "brutálnych" spolkov.
Trochu ma však mrzí, že hrali tentokrát bez basgitary a tak ich hudba predsalen niečo zo svojej sily strácala. Hralo sa prevažne z novinky, aj keď väčšine ľudí to bolo a je zrejme jedno, keďže k albumom tejto kapely sa dá len ťažko dostať, čo je dosť škoda.
Druhou kapelou predstavujúcou sa nám po chvíli prestavby pódia boli maďarskí Superbutt. Túto kapelu nepoznám, aj keď v maďarsku je údajne pomerne známa. Taktiež štýl ktorý bol uvedený na plagáte a to HC mi až tak blízky nie je, preto som aj ich vystúpenie očakával trochu skepticky.Aby som to aspoň trocha objektívne posúdil, tak Suberbutt sa predstavili skutočne slušným a energickým HC s prímesou množstva iných moderných štýlov a taktiež rovnako energickou pódiovou show. Dalo sa to počúvať, zvuk bol čistý, melodicky to bolo jasné, no to taktiež vďaka faktu, že sa Suberbutt neprezentujú žiadnou gitarovou virtuozitou, ale ako som spomenul vsádzajú všetko na energiu a silu svojej produkcie. Sympatická bola snaha speváka komunikovať s publikom (dokonca aj v slovenčine a celkom mu to šlo). Suberbutt predviedli sympatickú, pre mňa neutrálnu produkciu, ktorá ma ničím nenadchla a nakoniec ani nesklamala. Podobne to bolo aj v publiku. Superbutt mali síce pripravené dva prídavky no odohrali nakoniec iba jeden...

Ako tretí vystúpili Caress (na fotografii), kde sa realizuje spevom aj organizátor without-shame festivalov, Jano Košč. Na ich vystúpenie som sa tešil, pretože sa malo jednať o technickú fúziu metalu jazzových a progresívnych prvkov. A môžem rovno povedať, že Caress ma nesklamali a myslím, že nikoho v sále. To, čo predviedli bolo skutočne na tej najvyššej inštrumentálnej a kompozičnej úrovni. Mohutné gitarové plochy prekladané množstvom sól a množstvom až étericky zasnene znejucích vyhrávok museli doslova pribiť každého a prinútiť ho započúvať sa do tejto vysoko kvalitnej a sofistikovanej hudby. Síce publikum bolo pri ich vystúpení chladné, avšak iné to ani nemohlo byť keďže tvorba Caress je viac o počúvaní a o žiadnom šialenstve sa tu nedá hovoriť...
To však mala "napraviť" nasledujúca v česko-slovenských krajoch známa banda Locomotive. Energia ich vystúpenia je myslím povestná a ani tentokrát nezostali svojej povesti nič dlžní. Už prvé riffy zoskupenia prevalcovali osadenstvo sály a rozhýbali publikum(konečne). Myslím, že je celkom zbytočné nejako bližšie popisovať hudbu Locomotive, jednoduchý priamočiarý a extrémne energický thrash-core metal...Opäť len vysoko pozitívne hodnotenie tohto vystúpenia. Len set Locomotive sa mi zdal trocha zbytočne natiahnutý a tak sa práve tu vytvoril, myslím trocha zbytočný časový sklz...

Nasledujúcou, pre mňa tiež neznámou kapelou boli poliaci Sceptic (na fotografii). Poľsko je známe svojími kvalitnými death metalovými spolkami a tak som sa na Sceptic vcelku tešil, keďze sa malo jednať o technický death-metal. Po vystúpení na pódium pätica Sceptic na mňa zapôsobila v prvom rade veľmi mladistvým dojmom...no ten hneď zmazali ako rozozvučali, alebo lepšie povedané rozbesnili svoje nástroje. Zjednodušene by sa ich vystúpenie dalo charakterizovať ako učebnicový technický a melodický death metal prvej triedy. Jasný a čitateľný zvuk nechávajúci vyniknúť všetkým nástrojom, množstvo melodických sól a vyhrávok, no aj dávka značnej brutality a vcelku zaujimavý vokálny prejav frontmana učinili zo Sceptic, do stávajúcich chvíľ Without Shame Festu moju jednotku. Aj keď ťažko jednoznačne povedať, pretože všetky kapely boli, čo do kvality značne vyrovnané. Pri sledovaní ich setu ma však chvíľami napadali pojmy ako Death, Vader, Cynic...

Po vydýchnutí a po skvelom pocite z vystúpenia Sceptic a vôbec všetkých doterajších skupín som netrpezlivo očakával hlavnú "hviezdu" večera a to legendárnych Sadist (na fotografii). Trochu mi starosti robil časový sklz, keďže bolo 21:00 hodín a festival sa mal končiť o 22:00(kvôli zákonom), k tomuto sa ešte pridal problém so zásuvkou ... a Sadist nakoniec vystúpili o 21:15...Svoj zrejme posledný set v kariére otvorili skladbou z debutu Desert Divinities. Slovami je to ťažko opísať, zvuk bol opäť perfektný, nástroje čitateľné a výrazné, výkon kapely profesionálny a presný. Kto pozná tvorbu Sadist tomu je niečo o tom zbytočné hovoriť, kto nepozná nech si rýchlo zoženie:) Svojou hrou ma upútal gitarista Tommy, ktorý naraz(!) obsluhoval gitaru a klávesy, myslím, že takýto fenomén už len tak neuvidím...Pokračovalo sa hlavne skladbami z albumu Crust, a to hitmi ako Perversion Lust Orgasm, I Rape You...atď...Sadist však nezabudli ani na ostatné albumy, a tak sa odohralo aj niečo z Tribe a a jedna skladba aj z Lego. Medzi skladbami frontman (ináč oblečený v chirurgickom plášti) všetkým ďakoval a taktiež aj krátko, zopár slovami predstavoval jednotlivé skladby (aj keď zrejme málokto tomu rozumel). Trochu ma zaskočil, keď v úvode zahodil stojan mikrofónu smerom k bicím, no naštastie sa netrafil, lebo potom neviem akoby to dopadlo. Z celého vystúpenia však vychádzala veľká úprimnosť, vôbec skvelá atmosféra, chuť a spontánnosť. Bolo vidno, že Sadist sa chcú rozlúčiť v tej najlepšej forme a to aj plne dokázali. Rovnako ako na pódiu to vrelo aj pod ním. V závere zaznel ešte cover od Slayer a symbolická rozlúčka skladbou z debutu Sometimes they come back. Pri tejto už nevadilo, že ľudia naskákali na pódium a myslím, že takýmto spontánnym záverom aj ľudia vytvorili skvelé poďakovanie pre Sadist. Publikum si potom žiadalo ešte ďalšie skladby a rovnako aj Sadist chceli ešte hrať, no čas bol neúprosný(22:20) a tak ich zvukári museli vypnúť. Dočkali sme sa tak už len poďakovaní frontmana všetkým zúčastneným, taktiež aj skupine a to bol koniec. Koniec, ktorý vo mne a myslím, že aj vo väčšine zúčastnených zanechal skvelý pocit a vystúpenie Sadist sa nielen svojou hudobnou kvalitou, ale aj atmosférou a úprimnou spontánnosťou zaradilo k tomu najlepšiemu, čo som vôbec doteraz videl...a myslím, že to bude na dlhú dobu vôbec to najlepšie.

Tak ako vyplýva z tohto reportu, jednalo sa o vynikajúci koncert s vynikajúcim obsadením a zvukom avšak nebolo všetko také perfektné. A tou chybou bola návštevnosť. Normálne je návštevnosť WS festivalov velku vysoká priemerne 200-250 ľudí, no tentokrát napriek všetkému úsiliu organizátorov a všetkej propagácii a vysokokvalitnému obsadeniu prišlo len 120 platiacich, čo samozrejme ani zďaleka nestačilo pokryť náklady akcie. Väčšine sa zrejme zdalo tých 300 Sk ako privysoké vstupné...Ťažko niečo k tomu povedať, ale zdá sa mi to dosť úbohé vzhľadom na kapely a úroveň festivalu. Potom sa ľudia tu na východe, sťažujú, že sa tu nič nedeje a že nie sú kapely a podobne. No keď niekto s veľkým úsilím a s vypätím svojich finančných prostriedkov zorganizuje niečo a takýto "metalisti" sa na akciu vykašlú a nepodporia ju, len kvôli pár korunám, ktoré aj tak minú inde. Myslím, že každý rozumný človek si o tomto vie utvoriť mienku. No a výsledok? Budúci without shame festival sa bude konať až v roku 2003, tak tí čo neprišli, šetrite si svojich 300 Sk aj naďalej...